Prevencia a riešenie šikanovania

1. správanie žiaka s úmyslom ublížiť, ohroziť alebo zastrašovať iného žiaka

alebo

2. úmyselný, spravidla opakovaný útok voči žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia alebo nemôžu účinne brániť

Ako šikanovanie môžeme označiť situácie, keď jeden alebo viac žiakov alebo iné osoby úmyselne, opakovane a zámerne ubližujú alebo trápia iného žiaka alebo inú osobu prostredníctvom telesného kontaktu, slovami alebo inými spôsobmi. Znamená to, že žiakovi alebo inej osobe niekto, komu sa nemôže ubrániť, robí, čo je mu nepríjemné, čo ho ponižuje alebo ho to fyzicky a psychicky bolí, pričom takéto správanie voči jeho osobe je dlhodobé a opakované.

Školská stratégia proti šikanovaniu je vypracovaná v súlade so smernicou č.36/2018 tak, aby sa nulová tolerancia šikany stala súčasťou školskej kultúry, aby mohli všetci žiaci, rodičia i učitelia prijať jej princípy a hodnoty za svoje. Školská stratégia proti šikanovaniu je zakomponovaná aj do ostatných dokumentov školy, najmä do školského poriadku. Zároveň majú triedni učitelia v triedach pomenované, pochopené a dohodnuté triedne pravidlá, podľa ktorých sa žiaci dobrovoľne a vedome riadia v čase vyučovania i mimo neho.

Prevencia  šikanovania v škole

Pod prevenciou šikanovania v škole máme na mysli vytvorenie a uplatňovanie podmienok na celkovú ochranu žiakov pred šikanovaním zo strany spolužiakov/iných žiakov, teda predchádzanie a včasné riešenie prejavov (zárodkov) šikanovania.

 Základné princípy: 1. Vedenie školy a pedagógovia berú do úvahy fakt, že šikanovanie môže mať závažné dôsledky dlhodobého charakteru a neraz aj celoživotné následky na duševné a telesné zdravie svojich žiakov – obetí..

2. Pedagógovia cieľavedome vnímajú (pozorujú) žiakov v rámci vyučovania i mimo vyučovania (napr. počas prestávok, školských podujatí...) - ich prejavy, interakcie a najmä zmeny správania. Citlivo pristupujú k zisťovaniu príčin zmien v správaní žiaka alebo nežiaduceho/rizikového správania (individuálnym rozhovorom...).

 3. Na vyučovaní a osobitne na triednických hodinách dávajú priestor na budovanie sociálnych zručností žiakov: dávať priestor/pýtať sa na ich názory, akceptovať, resp. konštruktívne reagovať aj na odlišné názory - tu je dôležité počúvať a snaha porozumieť dôvodu iného (kontroverzného) názoru, diskutovať s nimi o riešení (ich) problémov... Ako je známe, pri šikanovaní sú zvyčajne účastné 3 strany − obeť, agresor a svedkovia/ostatní žiaci v triede. V tomto ohľade je najúčinnejšie, keď sa aktivity orientujú najmä smerom k prizerajúcej sa (mlčiacej) skupine. Je dôležité posúvať, zvyšovať citlivosť a empatiu triedy na túto tému, napríklad na dôsledky (neraz celoživotné) šikanovania pre obeť a zároveň na zodpovednosť ostatných − nájsť silu postaviť sa agresorovi, nenechať sa manipulovať.

4. V prípade prejaveného/zisteného agresívneho, resp. nežiaduceho správania pedagóg najskôr vyhodnotí/stanoví o aký typ správania ide - je nutné rozlíšiť „bežnú“ agresiu, konflikt od šikanovania (pri vyhodnocovaní prejavov násilia vždy zisťuje/posúdi, či sú prítomné črty šikanovania, napr. samoúčelnosť agresie, nepomer síl, opakovanie, úmysel ubližovať, bezmocnosť obete

Prevencia sa na škole delí na tri časti:

Primárna prevencia

Súčasťou primárnej prevencie sú:

-  školské programy

-  vrstovnícke programy

-  programy určené rodičom a deťom, ktoré realizujú školskí psychológovia alebo vyškolení učitelia a sú zamerané na rozvoj sociálnych zručností (utváranie sebaúcty, sebadôvery, rozvoj sebavedomia, konštruktívne riešenie konfliktov a zvládanie záťažových situácií, na relaxáciu)

Môžu sa uskutočňovať v rámci etickej a občianskej výchovy a triednických hodín.

Sekundárna prevencia

Cieľom sekundárnej prevencie je zabrániť vzniku porúch správania a zachytiť ich v počiatočnom štádiu. Kým v rámci primárnej prevencie sa pracuje so všetkými žiakmi, cieľovou skupinou opatrení sekundárnej prevencie sú menšie skupiny – deti s poruchami správania, deti z dysfunkčných rodín, deti zlyhávajúce v učení, hyperaktívni žiaci.

Terciárna prevencia

Úlohou terciárnej prevencie je predchádzať zhoršovaniu stavu a recidívam v oblasti sociálno-patologických javov, vzniku agresie a šikanovania. Okrem iného sem môžeme zaradiť:

• rôzne terapeutické programy individuálne a skupinové

• záujmová mimo- vyučovaciu činnosť

• pobyty v prírode

• poskytnutie priestoru pre vlastné akcie, napr. športové, kultúrne či iné

• činnosť školských klubov

Akútna intervencia

Akútna intervencia sa realizuje v situácii, keď je PZ, OZ svedkom alebo má informácie o aktuálne prebiehajúcom šikanovaní, prípadne o šikanovaní, ktoré sa dialo v minulom období a ešte stále sú zreteľné jeho následky u obete, či v kolektíve. O incidente sú povinní informovať všetci dospelí, ktorí sú jeho svedkam alebo o situácii vedia

Hneď, ako je v škole zabezpečená ochrana obete a minimalizuje sa možný dosah agresora na obeť a svedkov, začína pracovať intervenčný tím. Zostavenie intervenčného tímu je v kompetencii vedenia školy, prípadne vedením poverenej osoby. Mali by ho tvoriť zamestnanci školy, ktorí vedia o prípade najviac (zástupca vedenia školy, OZ, triedny učiteľ a pod.). Intervenčný tím navrhuje a zabezpečuje odborný postup pri riešení. Úloha OZ v rámci tohto tímu spočíva najmä v odbornom vedení prípadu, koordinácii postupov šetrných k obeti, agresorovi, kolektívu a v sieťovaní spolupráce s inými inštitúciami a odborníkmi. Vedenie školy je nápomocné v organizačných záležitostiach a dozerá na to, aby pri riešení prípadu neboli prekročené kompetencie školy.

Úlohou členov intervenčného tímu je tiež zabezpečiť:

· zisťovanie informácií o incidente,

 · komunikáciu s obeťou, agresorom a svedkami,

 · rozhodovanie o bezprostredných opatreniach, ktoré je nutné urobiť smerom k agresorovi,          obeti, svedkom a ďalším osobám,

 · informovanie zákonných zástupcov obete, agresora a ďalších dotknutých osôb,

· analýzu oznamovacej povinnosti voči polícii a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „SPODaSK“):

 ÁNO - polícii a SPODaSK, ak je podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo priestupok (bez ohľadu na vek),

ÁNO – orgánu SPODaSK, ak je agresor alebo obeť v jeho starostlivosti,

ÁNO – orgánu SPODaSK, ak je potrebné s obeťou alebo agresorom pracovať multidisciplinárne so zapojením širšieho okruhu odborníkov,

· realizáciu opatrení na znemožnenie ovplyvňovania výpovedí obete, agresora aj svedkov,

· zistenie rozsahu a vplyvu riešeného prípadu šikanovania u žiakov v kolektíve alebo komunite školy,

· zamedzenie vzniku sekundárnej viktimizácie obete – vyhýbanie sa opakovanému vyžadovaniu popisu udalosti, zverejňovaniu podrobností o prípade, medializácii, ochrana obete a pod.

Úlohou intervenčného tímu je získať všetky dostupné relevantné informácie, aby vedel reagovať a situáciu riešiť. Zároveň, zvlášť pri závažnejších formách šikanovania, je tvorený informačný podklad pre políciu resp. orgán SPODaSK. Kľúčové je uvedomiť si, že cieľom nie je viesť vyšetrovanie, ale v prvom rade ochrániť obeť.

Dlhodobá intervencia

Dlhodobá intervencia si vyžaduje multidisciplinárny prístup v práci s obeťou aj agresorom. Vo vzťahu k obeti ide o sprostredkovanie pomoci z hľadiska nadobudnutia mechanizmov zvládania a spracovania prípadnej traumy, získania sociálnych zručností eliminujúcich opakovanie šikanovania zo strany toho istého agresora alebo ďalších agresorov. U agresora je potrebná pomoc s osvojením mechanizmov zvládania emócií, prípadne ich ventiláciou sociálne žiaducim spôsobom, aby sa zamedzilo opakovanému šikanovaniu.

V rámci dlhodobej intervencie je nevyhnutné pracovať aj s kolektívom, v ktorom ku šikanovaniu došlo. Ak sa už takéto konanie vyskytlo, môže to poukazovať na zvýšenú toleranciu žiakov voči násiliu, skreslené vnímanie prejavov násilia u obete aj agresora, obmedzenú schopnosť triedneho kolektívu vyhodnotiť závažnosť situácie, tendenciu zľahčovať situáciu a považovať incident za zábavu (napr. žiaci nedokážu odhadnúť, že keď obeť toleruje správanie agresora a nereaguje naň, nesťažuje sa, prípadne sa usmieva, môže ísť o obranný mechanizmus a neznamená to, že je takéto konanie v poriadku). V kolektíve je preto potrebné: · realizovať prevenciu ako v prostredí, v ktorom sa už objavilo rizikové správanie, · pomôcť agresorovi a obeti sa znovu funkčne začleniť do kolektívu, · zintenzívniť monitoring sociálnej klímy, · pracovať so skupinovou dynamikou (podporovať pozitívne vzťahy v triede, analyzovať negatívne vplyvy a pod.), · reflektovať prípad s cieľom zefektívnenia preventívnych opatrení v budúcnosti a pod.

 

 Kyberšikanovanie

 Kyberšikanovanie vychádza z rovnakých princípov ako šikanovanie, avšak využíva mechanizmy a nástroje, ktoré ponúka virtuálny priestor (neobmedzuje sa len na priestor školy, útoky môžu prísť kedykoľvek, obsah sa šíri veľmi rýchlo, agresor môže byť anonymný, nevidí reakcie obete, čo môže vyústiť v závažnejšie agresívne prejavy a pod.). Môže prebiehať výlučne vo virtuálnom prostredí, ale môže byť kombinované so šikanovaním v reálnom prostredí školy. Preto tieto formy niekedy nemožno striktne oddeliť. Prevencia kyberšikanovania v širšej rovine sa realizuje podobne ako pri šikanovaní, ale je rozšírená o preventívne činnosti vo virtuálnom priestore:

· správa digitálnych zariadení školy eliminujúca prihlasovanie sa pod cudzím profilom (zakázanie ukladania prihlasovacích údajov na školských PC, tabletoch a pod.),

· nastavenie jasných pravidiel pre používanie digitálnych zariadení v škole z hľadiska uchovávania dát (fotografovanie, nahrávanie zvuku, obrazu, nepovolené streemovanie pod.),

· začlenenie prevencie kyberšikanovania a následnej intervencie do školského poriadku.

V užšej rovine prevencie ide najmä o zameranie sa na:

· zachovanie a ochranu súkromia, · osvojenie si kritického myslenia a schopnosti vyhodnocovať informácie, v kontexte „pravdy“, úplnosti, objektivity a pod., · osvojenie si schopnosti analyzovať príčiny a predvídať následky, · poznanie princípov fungovania sociálnych sietí a nahlasovania nevhodného obsahu, · postup žiakov pri konfrontácii s nevhodným obsahom, · nácvik techník odmietania, prerušenia kontaktu, zablokovania užívateľa, · poznanie pravidiel bezpečného internetu

 

Odporúčaný postup pri riešení šikanovania v škole

Odhalenie šikanovania býva niekedy veľmi ťažké i pre skúseného pedagóga. Najzávažnejšiu negatívnu úlohu pri jeho zisťovaní hrá strach (alebo snaha o utajenie) u obetí, ale aj agresorov a ďalších možných účastníkov.

   Pre vyšetrovanie šikanovania sa odporúča nasledovná stratégia:

V prípade, že má pedagóg podozrenie na prebiehajúcu šikanu v akejkoľvek triede, je potrebné vyhotoviť písomný zápis a zároveň vzniknutú situáciu riešiť s triednym učiteľom.

V prípade prejaveného/zisteného agresívneho, resp. nežiaduceho správania pedagóg najskôr vyhodnotí/stanoví o aký typ správania ide - je nutné rozlíšiť „bežnú“ agresiu, konflikt od šikanovania (pri vyhodnocovaní prejavov násilia vždy zisťuje/posúdi, či sú prítomné črty šikanovania, napr. samoúčelnosť agresie, nepomer síl, opakovanie, úmysel ubližovať, bezmocnosť obete. V prípade, že ide  šikanovanie  nasleduje:

1. pohovor s triednym učiteľom a následne so ŠPT,

2. zabezpečenie bezodkladnej pomoci a zaistenie ochrany obetí,

3. zabezpečenie zvýšeného dozoru v triede, kde sa preveruje šikanovanie

4. vykonávanie opatrenia na zabránenie možnej krivej výpovede agresora jeho izoláciou počas preverovania šikanovania

5. viesť o jednotlivých prípadoch šikanovania písomné záznamy - s popisom mien, prostredia, času, spôsobu, intenzity, príčiny, záveru, postihu a odporúčaní.. Neuznávať falošné výhovorky o nehode, zo srandy, bola to iba hra a pod.

6. zabezpečenie pri rozhovore prítomnosť najmenej dvoch pedagogických zamestnancov

7. v prípade potreby kontaktovanie CPP alebo diagnostické centrum (ďalej len „DC“), políciu

8. ohlásenie príslušným útvarom Policajného zboru podozrenie na spáchanie priestupku alebo trestného činu

 Pri výskyte skupinového násilia voči obeti sa odporúča nasledovný postup

 a) okamžitá pomoc obeti,

b) dohoda riaditeľa školy s pedagogickými a odbornými zamestnancami na postupe vyšetrovania,

c) vlastné vyšetrovanie,

d) zabránenie možnej krivej výpovede agresorov, ich izolácia bez možnosti dohodnúť sa na spoločnej výpovedi,

e) pokračujúca pomoc a podpora obete,

f) kontaktovanie rodičov alebo zákonných zástupcov,

g) nahlásenie prípadu polícii,

h) kontaktovanie CPP, DC a pod.

 Rozhovor s obeťou

• necháme dieťa samostatne hovoriť, citlivo ho povzbudzujeme, aby hovorilo čo najviac,

• po spontánnej výpovedi sa začneme pýtať na všetky podrobnosti, - otázky: "Čo sa stalo? Kde sa to stalo? Kto čo urobil? Ako sa správali ostatní prítomní?",

• obeť uistíme o svojej ochrane,

• môžeme dieťa požiadať, aby celý incident napísalo,

• ak je viditeľné zranenie, upovedomíme lekára, prípadne políciu,

• upovedomíme rodičov,

• na otvorenú konfrontáciu dieťa neprehovárame, iba mu to navrhneme, ak nesúhlasí, znovu ho ubezpečíme o ochrane,

• dávame pozor na falošné obvinenia.

Rozhovor s agresorom

• skôr ako začneme oficiálne vyšetrovať, zvážime, aká je možnosť agresora usvedčiť, využijeme všetky nahromadené dôkazy bez toho aby bol prezradený zdroj,

• ak je táto možnosť veľmi malá, hlavne v prípade strachu a obáv obete, musíme sa uspokojiť s tým, že urobíme všetko pre ochranu obete,

• otvorene povieme o obvinení a sledujeme reakcie (chránime pritom obeť i svedkov),

• jednáme pokojne,

• necháme samostatne hovoriť agresora, prípadne mu dáme celú situáciu napísať,

• kladieme mu jasné a presné otázky, kým prípad nie je vyriešený, neodsudzujeme,

• aj v prípade vyriešeného problému odsúdime čin, nie celú osobnosť (ako človek má šancu na nápravu),

• informujeme o možných sankciách a ďalšom postupe.

Rozhovor so svedkami

• rozhovory vedieme individuálne,

• kladieme konkrétne otázky ( kto, kedy, ako),

• v prípade, že sa nám nedarí, použijeme takú otázku, z ktorej sa už predpokladá, že dieťa určitú vec videlo "Kde si bol keď . . ." namiesto "Ublížil X žiak žiakovi Y",

• dobré sú otvorené otázky, na ktoré sa nedá odpovedať áno/nie/neviem, - musíme čeliť výhovorkám.

• výpovede si zapisujte, sumarizujte dokumentáciu a dôkazy

Rozhovor s rodičmi obete

• informujeme ich o celom priebehu vyšetrovania,

• ubezpečíme ich o ochrane ich dieťaťa,

• snažíme sa dohodnúť na spolupráci.

Rozhovor s rodičmi agresora

• rodičov pozveme na rozhovor,

• oboznámime ich o priebehu vyšetrovania, o podstate činu i o celkovom správaní sa dieťaťa v škole,

• u rodičov, ktorí nemajú záujem spolupracovať, a ktorí priamo negatívne ovplyvnili správanie svojho dieťaťa, rozhovor zbytočne nepredlžujeme. Oboznámime ich o možných sankciách a o ďalšom postupe,

• zápis z jednania im dáme podpísať.

Oboznámenie triedy

• oznámime spolužiakom, či a ako budú vinníci potrestaní,

• vo vážnejších prípadoch by mal toto jednanie viesť riaditeľ školy,

• v prípade obáv o bezpečnosť obete od tohto kroku upustíme

Opatrenia na riešenie situácie:

Pre obete:

 a) možno odporučiť rodičom obetí spoluprácu s CPP, vyhľadať odbornú pomoc;

b) zorganizovať skupinový program riaditeľom školy v spolupráci s CPP;

c) zvýšiť informovanie rodičov.

Pre agresorov:

a) odporučiť rodičom vyhľadať odbornú pomoc;

b) výchovné opatrenia: napomenutie a pokarhanie triednym učiteľom, riaditeľom školy, zníženie známky zo správania;

c) preloženie žiaka do inej triedy;

d) odporučenie rodičom na dobrovoľný diagnostický pobyt v diagnostickom centre,

Kontaktné adresy:

• Centrum poradenstva a prevencie v Kysuckom Novom Meste

• Detská linka záchrany 0800 121 212, pondelok až piatok od 14. do 20. hodiny (sídlo v Nitre, volať môžu ale deti z celého Slovenska),

• Linka detskej istoty UNICEF Bratislava – 0800 – 112 o Linka detskej dôvery združenia LIENKA Košice 0800- 112 878

• Linky Dôvery (väčšina funguje 24 hodín denne) Bratislava 02 / 5249 5888 Nitra 037 / 523 222 Košice 055 / 622 2323 Humenné 057 / 775 4749 Prešov 051 / 773 1000 Linka nádeje – psychoterapeutická prvá pomoc Košice 055 / 6441 155 (nonstop) Košice 055 / 6440 781 (nonstop) Prešov 051 / 7731 000 (nonstop) Linky dôvery mládeže Košice 055 / 622 2323 (nonstop)                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                        

  Zákaz šikanovania žiakom Základnej školy, Kysucký Lieskovec 208 a opatrenia pri ich porušení

  Žiak Základnej školy Kysucký Lieskovec nesmie šikanovať a vydierať spolužiakov, iných žiakov ani pedagogických, odborných a ostatných zamestnancov v priestoroch školy ani mimo nej. V prípade porušenia tohto zákazu postupne nasleduje pohovor s triednym učiteľom, školským špeciálnym pedagógom, školským psychológom a riaditeľom školy, na základe ktorého sa vyvodia opatrenia takéhoto nežiadaného správania na základe toho, či ide o prvý prípad porušenia alebo ide o  opakované porušenie zo strany toho istého žiaka.

  Prvý prípad porušenia zákazu

  Ak sa jedná o prvý prípad, riešenie situácie a opatrenia závisia od intenzity prípadu:

• mierna intenzita (posmievanie, nadávky, urážky, ohováranie a p.) OPATRENIE: pokarhanie triednym učiteľom

• silná intenzita (bitka s vážnymi následkami, okradnutie a p.) OPATRENIE: pokarhanie riaditeľom školy + zváženie presunutia žiaka do inej triedy, ak je to možné

• V prípade, že sa takéto porušovanie zákazu nebude opakovať, je vhodné prípad uzavrieť. Je vhodné zvýšiť opatrnosť a dohľad nad týmto žiakom, aby sa v budúcnosti takýto prípad neopakoval. Pokiaľ sa takéto porušenie zo strany toho istého žiaka objaví znova prípadne viackrát, pri riešení situácie a vyvodení opatrení sa postupuje podľa opakovaného porušovania zákazov (viď. Opakované porušovanie zákazu).

  Opakované porušovanie zákazu

  S opakovaným porušením zákazu sa spája oprávnené podozrenie na šikanu. V tomto prípade je potrebné zistiť, či ide skutočne o šikanovanie a ak áno, do akej miery je prítomná intenzita tohto šikanovania.

• mierna intenzita (opakované nadávky, zosmiešňovanie, hanlivé prezývky a pod.) OPATRENIA: znížená známka zo správania o stupeň nižšie (1 na 2)

• V prípade, že sa takéto porušovanie zákazu nebude opakovať, je vhodné prípad uzavrieť. Je vhodné zvýšiť opatrnosť a dohľad nad týmto žiakom, aby sa v budúcnosti takýto prípad neopakoval. Pokiaľ sa bude opäť opakovať takáto forma a intenzita šikanovania, postupuje sa podľa opatrení nachádzajúcich sa pod silnou intenzitou šikanovania

• silná intenzita (opakované bitky, vydieranie, ponižovanie, psychický teror a pod.)

• OPATRENIA: znížená známka zo správania o stupeň nižšie (2 na 3)

                           návrh na umiestnenie do reedukačného zariadenia

                           v prípade znakov trestného činu oznámenie na políciu
                           a v danom prípade nepokračovať v ďalšom konaní

           

           Od 1. februára platí nová smernica šikanovania

Od 1. februára 2025 vstupuje do platnosti nová Smernica č. 1/2025 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a v školských zariadeniach. Prináša nové definície šikanovania.

Novou Smernicou sa zrušuje sa smernica č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach. Táto smernica nadobúda účinnosť

 1. februára 2025. Stiahnuť si ju môžete TU

 

Čo je šikanovanie podľa novej smernice

Šikanovaním v škole je obťažovanie formou spravidla opakujúceho sa nežiaduceho správania šikanujúceho voči šikanovanému, ktoré je motivované úmyslom získať nad šikanovaným prevahu, šikanovaného ponížiť alebo získať vynútené mocenské postavenie, v dôsledku ktorého dochádza, alebo môže dôjsť, k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho, zámerne zraňujúceho alebo urážajúceho prostredia vo forme verbálneho šikanovania, fyzického šikanovania, psychického šikanovania, emocionálneho šikanovania, nebezpečného elektronického obťažovania alebo nebezpečného prenasledovania.

Pribudli aj vymedzenia priameho šikanovania

Priamym šikanovaním je šikanovanie, pri ktorom šikanujúci zameriava svoje konanie priamo na šikanovaného opakujúcim sa úmyselným verbálnym, psychickým, emocionálnym alebo fyzickým násilím, pri ktorom sú spravidla prítomní aj účastníci šikanovania; je spojené s cieľom získať prevahu v kolektíve.

Nepriama šikana

Je spôsob, pri ktorom šikanujúci používa metódy a nástroje vzťahového násilia a emocionálneho vydierania, najmä v podobe prehliadania, ignorovania, zámerného vyčleňovania šikanovaného z kolektívu, šírenia nepravdivých alebo znevažujúcich informácií, citlivých zvukových záznamov (audiozáznamov), obrazových záznamov (videozáznamov) alebo zvukovo-obrazových (audiovizuálnych) záznamov o šikanovanom alebo manipulovaním názorov a postojov ostatných členov sociálnej skupiny k šikanovanému.

Agresor a obeť majú nové pomenovania

Šikanujúcim je podľa novej smernice žiak alebo skupina žiakov, ktorí opakovane psychicky alebo fyzicky ubližujú šikanovanému. V tomto bode sa predkladatelia odklonili od pomenovania „obeť“. Pri náhrade slova agresor je možné vnímať túto zmenu pozitívne, nakoľko dochádzalo k zbytočnému nálepkovaniu detí, ktoré hoci v pozícii iniciátora, ale tiež potrebovali pomoc. Negatívna konotácia slova agresor tejto pomoci neprispievala. Opačná situácia je ale pri obetiach. Pretože označenie „obeť“ dostatočne vystihovala aktivizačnú potrebu poskytnutia pomoci a toto označenie súznelo aj s inými normami, ktoré toto označenie používajú. Napr. Zákon o obetiach trestných činov.

K téme šikanovania sa môžete viac dozvedieť aj v našom Centre znalostí o šikanovaní, kde sa snažíme zrozumiteľne pracovníkom s deťmi vysvetľovať súvislosti pri práci so šikanou.

Konečne aj o účastníkoch

Smernica hovorí konečne aj o účastníkoch šikanovania, ktorí sú tiež veľmi podstatnou cieľovou skupinou pri práci so šikanovaním. Považuje za nich žiaka alebo skupinu žiakov, ktorí sú prítomní pri šikanovaní, alebo ktorí majú o šikanovaní vedomosť a nie sú šikanujúcimi ani šikanovanými.

 

Kyberšikanovanie

Smernica uvádza ako elektronické šikanovanie verbálne, psychické šikanovanie a emocionálne šikanovanie uskutočňované v kybernetickom priestore bez fyzického kontaktu šikanujúceho a šikanovaného prostriedkami informačnej a komunikačnej technológie, ktoré môže mať aj anonymnú povahu, a pri ktorom šikanujúci dokáže uskutočniť útoky z rôznych miest, pričom šikanovaný sa o napadnutí nemusí okamžite dozvedieť a nemusí byť schopný identifikovať šikanujúceho; zverejnené informácie, fotografie, audiozáznamy a videozáznamy môžu byť prístupné veľkému počtu osôb a môže byť náročné ich odstrániť z kybernetického priestoru.