Čo rozumieme pod pojmom šikanovanie

Pod pojmom šikanovanie sa podľa Smernice č.1/2025 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach, ktorú vydalo Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže podľa čl. 12 ods. 2 písm. f) druhého bodu Organizačného poriadku Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky a v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákonom č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 a 2a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a čl. 28 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, rozumie -  obťažovanie formou spravidla opakujúceho sa nežiaduceho správania šikanujúceho voči šikanovanému, ktoré je motivované úmyslom získať nad šikanovaným prevahu, šikanovaného ponížiť alebo získať vynútené mocenské postavenie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho, zámerne zraňujúceho alebo urážajúceho prostredia vo forme verbálneho šikanovania, fyzického šikanovania, psychického šikanovania, emocionálneho šikanovania, nebezpečného elektronického obťažovania alebo nebezpečného prenasledovania.

 

Školská stratégia proti šikanovaniu je vypracovaná v súlade so smernicou č.1/2025 a je zakomponovaná aj do ostatných dokumentov školy, najmä do školského poriadku. Zároveň majú triedni učitelia v triedach pomenované, pochopené a dohodnuté triedne pravidlá, podľa ktorých sa žiaci dobrovoľne a vedome riadia v čase vyučovania i mimo neho.

 

Prevencia  šikanovania v škole

Prevencia sa uskutočňuje v dvoch základných rovinách:

1. Systémová prevencia – predstavuje dlhodobé, plánované a cielene integrované opatrenia školy, ktoré vytvárajú bezpečné a podporné prostredie pre všetkých žiakov. Cieľom je znižovať rizikové faktory a posilňovať ochranné faktory, ktoré zabraňujú vzniku šikanovania, alebo umožňujú jeho včasné odhalenie.
2. Cielená (priama) prevencia – zahŕňa konkrétne preventívne aktivity, programy, moduly a výchovno-vzdelávacie činnosti, ktoré sú priamo zamerané na problematiku šikanovania a posilňovanie sociálno-emocionálnych kompetencií žiakov.

Pod prevenciou šikanovania rozumieme predchádzanie vzniku a opakovaniu akýchkoľvek foriem šikanovania a vytváranie podmienok, ktoré zaručujú bezpečné školské prostredie pre všetkých žiakov. Zahŕňa tiež včasné rozpoznanie a riešenie rizikového správania, ktoré môže viesť k šikanovaniu.

Cieľom školy je nielen riešiť prejavy šikanovania, ale najmä systematicky budovať klímu dôvery, rešpektu a spolupatričnosti, ktorá šikanovaniu predchádza.

 

Základné princípy:

1. Vedenie školy a pedagógovia berú do úvahy fakt, že šikanovanie môže mať závažné dôsledky dlhodobého charakteru a neraz aj celoživotné následky na duševné a telesné zdravie svojich žiakov.

2. Pedagógovia cieľavedome vnímajú (pozorujú) žiakov v rámci vyučovania i mimo vyučovania (napr. počas prestávok, školských podujatí...) - ich prejavy, interakcie a najmä zmeny správania. Citlivo pristupujú k zisťovaniu príčin zmien v správaní žiaka alebo nežiaduceho/rizikového správania (individuálnym rozhovorom...).

 3. Na vyučovaní, a osobitne na triednických hodinách, dávajú priestor na budovanie sociálnych zručností žiakov: pýtať sa na ich názory, akceptovať, resp. konštruktívne reagovať aj na odlišné názory - je dôležité počúvať a snažiť sa porozumieť dôvodu iného (kontroverzného) názoru, diskutovať s nimi o riešení (ich) problémov... Ako je známe, pri šikanovaní sú zvyčajne účastné 3 strany − šikanujúci, šikanovaný a svedkovia/ostatní žiaci v triede. V tomto ohľade je najúčinnejšie, ak sa aktivity orientujú najmä smerom k prizerajúcej sa (mlčiacej) skupine. Je dôležité posúvať, zvyšovať citlivosť a empatiu triedy na túto tému, napríklad na dôsledky (neraz celoživotné) šikanovania pre šikanovaného, a zároveň na zodpovednosť ostatných − nájsť silu postaviť sa šikanujúcemu, nenechať sa manipulovať

4. V prípade prejaveného/zisteného agresívneho, resp. nežiaduceho správania, pedagóg najskôr vyhodnotí/stanoví, o aký typ správania ide - je nutné rozlíšiť „bežnú“ agresiu, od šikanovania (pri vyhodnocovaní prejavov násilia vždy zisťuje/posúdi, či sú prítomné črty šikanovania, napr. samoúčelnosť agresie, nepomer síl, opakovanie, úmysel ubližovať, bezmocnosť obete).

V rámci užšej prevencie je nutné predchádzať aj tzv. fenoménu „bystanders“ (slovenský ekvivalent – efekt prihliadajúceho). Jeho podstatou je, že ak sú pri prebiehajúcom incidente prítomní svedkovia, neposkytnú obeti pomoc, nereagujú na dianie. Šikanovaný môže mať vtedy pocit, že ak nikto nezasiahne, je prítomným ľahostajné, čo sa s ním deje, resp. s agresiou voči nemu súhlasia. Reálnym dôvodom ich nečinnosti však môže byť strach z odplaty, z toho, že sa sami stanú obeťou šikanovania, alebo majú obavy z negatívnych sociálnych dôsledkov. Môže ísť aj o tzv. rozptýlenú zodpovednosť v skupine, kedy jednotlivci nekonajú, pretože čakajú na reakcie ostatných, zvažujú či zasiahnuť a pod.

Prevencia na škole sa delí na tri úrovne:

1. Primárna prevencia

Zameriava sa na všetkých žiakov s cieľom predchádzať vzniku problémov. Zahŕňa najmä:

• školské a vrstovnícke programy,
• aktivity pre rodičov a deti vedené externými psychológmi. Tieto programy sa zameriavajú na rozvoj sociálnych zručností, ako sú:
  • sebaúcta, sebadôvera a sebavedomie,
  • zvládanie konfliktov a stresových situácií,
  • relaxačné techniky.

Tieto aktivity môžu prebiehať aj počas občianskej výchovy alebo v rámci triednických hodín.

2. Sekundárna prevencia

Jej cieľom je včasné zachytenie problémov a zabránenie ich rozvoju. Zameriava sa na rizikové skupiny žiakov, ako sú:

• deti s poruchami správania,
• žiaci z dysfunkčných rodín,
• deti s problémami v učení,
• hyperaktívni žiaci.

3. Terciárna prevencia

Cieľom je predchádzať zhoršovaniu už vzniknutých problémov a ich opakovaniu, najmä v oblasti sociálno-patologických javov (napr. agresia, šikanovanie). Medzi formy terciárnej prevencie patria:

• individuálne a skupinové terapeutické programy,
• záujmová mimoškolská činnosť,
• pobyty v prírode,
• organizovanie vlastných aktivít žiakov (športových, kultúrnych a pod.),
• činnosť školských klubov.

 

Akútna intervencia

 

Akútna intervencia sa realizuje v situácii, keď je PZ, OZ svedkom alebo má informácie o aktuálne prebiehajúcom šikanovaní, prípadne o šikanovaní, ktoré sa dialo v minulom období a ešte stále sú zreteľné jeho následky u obete, či v kolektíve. O incidente sú povinní informovať všetci dospelí, ktorí sú jeho svedkam alebo o situácii vedia.

 

Pri rozhodovaní o tom, ako situáciu riešiť, môže napomôcť zodpovedanie si nasledujúcich základných otázok:

• Cíti sa šikanovaný bezprostredne ohrozený?

• Je šikanujúci v kontakte so šikanovaným a má na neho dosah?

• Je situácia jednorazovým útokom, alebo šikanovaním?

• Kto alebo čo nám umožní získať podrobné informácie?

 

Hneď, ako je v škole zabezpečená ochrana obete a minimalizuje sa možný dosah šikanujúceho na obeť a svedkov, začína pracovať intervenčný tím. Zostavenie intervenčného tímu je v kompetencii vedenia školy, prípadne vedením poverenej osoby. Mali by ho tvoriť zamestnanci školy, ktorí vedia o prípade najviac (zástupca vedenia školy, OZ, triedny učiteľ a pod.). Intervenčný tím navrhuje a zabezpečuje odborný postup pri riešení. Úloha OZ v rámci tohto tímu spočíva najmä v odbornom vedení prípadu, koordinácii postupov šetrných k šikanovanému, šikanujúcemu, kolektívu a v sieťovaní spolupráce s inými inštitúciami a odborníkmi. Vedenie školy je nápomocné v organizačných záležitostiach a dozerá na to, aby pri riešení prípadu neboli prekročené kompetencie školy.

Úlohou členov intervenčného tímu je tiež zabezpečiť:

• zisťovanie informácií o incidente,

• komunikáciu so šikanovaným, šikanujúcim a svedkami,

• rozhodovanie o bezprostredných opatreniach, ktoré je nutné urobiť smerom k šikanovanému, šikanujúcemu, svedkom a ďalším osobám,

• informovanie zákonných zástupcov šikanovaného, šikanujúceho a ďalších dotknutých osôb,

• analýzu oznamovacej povinnosti voči polícii a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „SPODaSK“):

• ÁNO - polícii a SPODaSK, ak je podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo priestupok (bez ohľadu na vek),
• ÁNO – orgánu SPODaSK, ak je šikanujúci alebo šikanovaný v jeho starostlivosti,
•  ÁNO – orgánu SPODaSK, ak je potrebné so šikanovaným alebo šikanujúcim pracovať multidisciplinárne so zapojením širšieho okruhu odborníkov,

 

• realizáciu opatrení na znemožnenie ovplyvňovania výpovedí šikanovaného, šikanujúceho aj svedkov,

• zistenie rozsahu a vplyvu riešeného prípadu šikanovania u žiakov v kolektíve alebo komunite školy,

• zamedzenie vzniku sekundárnej viktimizácie šikanovaného – vyhýbanie sa opakovanému vyžadovaniu popisu udalosti, zverejňovaniu podrobností o prípade, medializácii, ochrana šikanovaného a pod.

 

Úlohou intervenčného tímu je získať všetky dostupné relevantné informácie, aby vedel reagovať a situáciu riešiť. Zároveň, zvlášť pri závažnejších formách šikanovania, je tvorený informačný podklad pre políciu resp. orgán SPODaSK. Kľúčové je uvedomiť si, že cieľom nie je viesť vyšetrovanie, ale v prvom rade ochrániť šikanovaného.

Pri riešení šikanovania a komunikácii so zákonnými zástupcami by si členovia intervenčného tímu mali byť vedomí skutočnosti, že okolnosti prípadu môžu byť iné, ako sa na prvý pohľad javia. Často má ten, kto rieši šikanovanie, len informácie vytrhnuté z kontextu. Preto sa odporúča: • Považovať šikanovaného za šikanovaného napriek možným pochybnostiam, až dovtedy, kým sa nepreukáže opak.

 • Označovať situáciu ako incident alebo synonymom tohto slova, pokiaľ sa nepreukáže, že ide o šikanovanie. Za šikanovanie sa považuje úmyselné opakované konanie s prítomnou psychickou, fyzickou a/alebo sociálnou prevahou šikanujúceho.

• Pomenovávať šikanujúceho ako účastníka incidentu. Šikanujúcim ho možno nazvať, až keď bude jasné, že ním skutočne je.

 • Zaujímať sa o fakty, identifikovať konkrétne znaky šikanovania, zistiť, aká je história vzájomných vzťahov medzi všetkými účastníkmi. Byť si vedomý možného skreslenia výpovedí v zmysle sympatií svedkov k šikanujúcemu alebo šikanovanému.

• Ponechať si dostatok času na zistenie rozsahu, faktov a súvislostí incidentu, nenechať sa vedením školy, zákonnými zástupcami a kolektívom dotlačiť k rýchlym záverom a neefektívnym riešeniam.

 

Dlhodobá intervencia

V prípade potvrdeného šikanovania alebo podozrenia na šikanovanie škola zabezpečuje dlhodobú odbornú intervenciu, ktorá zahŕňa prácu s dieťaťom/žiakom vystaveným šikanovaniu, s dieťaťom/žiakom podozrivým zo šikanovania, ako aj s triednym kolektívom, v ktorom k incidentu došlo.

Práca s dieťaťom/žiakom, ktorý je šikanovaný“

Dieťaťu alebo žiakovi vystavenému šikanovaniu sa poskytuje odborná pomoc zameraná najmä na:

• spracovanie prípadnej traumatizácie - pomôcť dieťaťu alebo žiakovi vyrovnať sa s negatívnymi emocionálnymi zážitkami zo šikanovania tak, aby ich nespôsobovali ďalšie ťažkosti v každodennom živote.
• rozvoj ochranných faktorov (napr. sebaúcta, asertivita) - posilniť u dieťaťa alebo žiaka vlastnosti a schopnosti, ako je sebaúcta a asertivita, ktoré mu pomáhajú lepšie zvládať problémy a chrániť sa pred šikanovaním.
• posilňovanie sociálnych zručností - naučiť dieťa alebo žiaka, ako lepšie komunikovať, spolupracovať a riešiť konflikty s ostatnými, aby sa cítilo v kolektíve bezpečne a sebavedome.
• prevenciu sekundárnej viktimizácie. - zabrániť tomu, aby dieťa alebo žiak, ktorý už bol vystavený šikanovaniu, nezažíval ďalšiu psychickú ujmu v dôsledku necitlivého prístupu okolia alebo opakovaného zaoberania sa incidentom.

Práca s dieťaťom alebo žiakom podozrivým zo šikanovania

Dieťaťu alebo žiakovi podozrivému zo šikanovania je ponúknutá odborná pomoc so zameraním na:

• pochopenie nevhodnosti správania a jeho dôsledkov,
• rozvoj schopností zvládania emócií a impulzov,
• nácvik vhodných foriem sociálneho správania,
• prebratie zodpovednosti za vlastné konanie.

V prípadoch, kde je to opodstatnené, môže škola identifikovať výskyt kombinovaných rolí (napr. osoba, ktorá bola v minulosti obeťou, sa stáva páchateľom). V takýchto prípadoch sa odborná intervencia prispôsobuje individuálnym potrebám a nehodnotí roly striktne oddelene.

Formálne opatrenia

V súlade s platnou legislatívou môžu byť voči zúčastneným osobám prijaté aj formálne opatrenia, ako napríklad:

• zníženie známky zo správania,
• podanie podnetu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (SPODaSK),
• výchovné opatrenia,
• oznámenie skutočností orgánom činným v trestnom konaní, ak je to potrebné.

 Práca s triednym kolektívom

Triedny kolektív, v ktorom ku šikanovaniu došlo, je považovaný za sekundárne zasiahnutý. Je s ním realizovaná cielená práca, ktorá zahŕňa:

• systematickú prevenciu a podporu prosociálnych vzťahov,
• podporu funkčného začlenenia zúčastnených detí alebo žiakov späť do kolektívu,
• monitoring sociálnej klímy a skupinových vzťahov,
• identifikáciu a korekciu skresleného vnímania agresie a násilia,
• reflexiu priebehu prípadu a jeho dôsledkov.

 

Všetky intervencie zo strany pedagogických zamestnancov školy sú realizované s odbornou starostlivosťou, rešpektom a citlivosťou voči vývinovým a individuálnym potrebám detí a žiakov, pričom sú v súlade s princípmi podpory duševného zdravia a bezpečného školského prostredia.

 

 

 Kyberšikanovanie

 

 Kyberšikanovanie vychádza z rovnakých princípov ako šikanovanie, avšak využíva mechanizmy a nástroje, ktoré ponúka virtuálny priestor (neobmedzuje sa len na priestor školy, útoky môžu prísť kedykoľvek, obsah sa šíri veľmi rýchlo, šikanujúci môže byť anonymný, nevidí reakcie šikanovaného, čo môže vyústiť v závažnejšie agresívne prejavy a pod.). Môže prebiehať výlučne vo virtuálnom prostredí, ale môže byť kombinované so šikanovaním v reálnom prostredí školy. Preto tieto formy niekedy nemožno striktne oddeliť. Prevencia kyberšikanovania v širšej rovine sa realizuje podobne ako pri šikanovaní, ale je rozšírená o preventívne činnosti vo virtuálnom priestore:

· správa digitálnych zariadení školy eliminujúca prihlasovanie sa pod cudzím profilom (zakázanie ukladania prihlasovacích údajov na školských PC, tabletoch a pod.),

· nastavenie jasných pravidiel pre používanie digitálnych zariadení v škole z hľadiska uchovávania dát (fotografovanie, nahrávanie zvuku, obrazu, nepovolené streemovanie pod.),

· začlenenie prevencie kyberšikanovania a následnej intervencie do školského poriadku.

 

V užšej rovine prevencie ide najmä o zameranie sa na:

· zachovanie a ochranu súkromia, · osvojenie si kritického myslenia a schopnosti vyhodnocovať informácie, v kontexte „pravdy“, úplnosti, objektivity a pod., · osvojenie si schopnosti analyzovať príčiny a predvídať následky, · poznanie princípov fungovania sociálnych sietí a nahlasovania nevhodného obsahu, · postup žiakov pri konfrontácii s nevhodným obsahom, · nácvik techník odmietania, prerušenia kontaktu, zablokovania užívateľa, · poznanie pravidiel bezpečného internetu

Akútna intervencia vychádza z rovnakých princípov ako pri bezprostrednom šikanovaní, nakoľko často ide o kombináciu šikanovania vo virtuálnom priestore a v reálnom prostredí školy. Pred samotnou intervenciou je potrebné si ujasniť, či riešenie prípadu šikanovania vo virtuálnom priestore spadá do kompetencií školy. Pomôcť môže zodpovedanie týchto otázok:

• Je šikanovaným alebo šikanujúcim žiak školy?

• Súvisí motív kyberšikanovania so životom v škole alebo v triede?

• Ovplyvňuje prípad kyberšikanovania žiaka učiteľa alebo skupinu žiakov školy?

V prípade, že je niektorá z týchto otázok zodpovedaná kladne, škole vzniká mandát a povinnosť túto situáciu riešiť aj v nadväznosti na všeobecnú ohlasovaciu povinnosť definovanú v §7 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately v znení neskorších predpisov.

Akútna intervencia v súvislosti s kyberšikanovaním vyžaduje:

• ochrániť šikanovaného vo virtuálnom priestore (napr. zrušenie profilu na sociálnej sieti, zablokovanie šikanujúceho a pod.),

• zamedziť šikanujúcemu v pokračovaní kyberšikanovania alebo v tom, aby sa útoky k šikanovanému dostali,

• zaistiť informácie o prípade, zaznamenať digitálne stopy (printscreen komunikácie, záznamy hlasových správ, videí a pod.),

• získať kontakty na osoby, ktoré dokážu poskytnúť ďalšie informácie o prípade a pod.

 Aj v prípade kyberšikanovania rieši prípad intervenčný tím, ktorého členom je nevyhnutne aj osoba, ktorá rozumie princípom fungovania virtuálneho prostredia.

 

 

 

Odporúčaný postup pri riešení šikanovania v škole

 

   Pre vyšetrovanie šikanovania sa odporúča nasledovná stratégia:

V prípade, že má pedagóg podozrenie na prebiehajúcu šikanu v akejkoľvek triede, je potrebné vyhotoviť písomný zápis a zároveň vzniknutú situáciu riešiť s triednym učiteľom.

V prípade prejaveného/zisteného agresívneho, resp. nežiaduceho správania pedagóg najskôr vyhodnotí/stanoví o aký typ správania ide - je nutné rozlíšiť „bežnú“ agresiu, konflikt od šikanovania (pri vyhodnocovaní prejavov násilia vždy zisťuje/posúdi, či sú prítomné črty šikanovania, napr. samoúčelnosť agresie, nepomer síl, opakovanie, úmysel ubližovať, bezmocnosť obete. V prípade, že ide  šikanovanie  nasleduje:

1. pohovor s triednym učiteľom a následne so ŠPT,
2. zabezpečenie bezodkladnej pomoci a zaistenie ochrany obetí,
3. zabezpečenie zvýšeného dozoru v triede, kde sa preveruje šikanovanie
4. vykonávanie opatrenia na zabránenie možnej krivej výpovede šikanujúceho, jeho izoláciou počas preverovania šikanovania
5. viesť o jednotlivých prípadoch šikanovania písomné záznamy - s popisom mien, prostredia, času, spôsobu, intenzity, príčiny, záveru, postihu a odporúčaní.. Neuznávať falošné výhovorky o nehode, zo srandy, bola to iba hra a pod.
6. zabezpečenie pri rozhovore prítomnosť najmenej dvoch pedagogických zamestnancov
7. v prípade potreby kontaktovanie CPP alebo diagnostické centrum (ďalej len „DC“), políciu
8. ohlásenie príslušným útvarom Policajného zboru podozrenie na spáchanie priestupku alebo trestného činu

 

 Pri výskyte skupinového násilia voči obeti sa odporúča nasledovný postup

 a) okamžitá pomoc obeti,

b) dohoda riaditeľa školy s pedagogickými a odbornými zamestnancami na postupe vyšetrovania,

c) vlastné vyšetrovanie,

d) zabránenie možnej krivej výpovede šikanujúcich, ich izolácia bez možnosti dohodnúť sa na spoločnej výpovedi,

e) pokračujúca pomoc a podpora obete,

f) kontaktovanie rodičov alebo zákonných zástupcov,

g) nahlásenie prípadu polícii,

h) kontaktovanie CPP, DC a pod.

 Rozhovor s šikanovaným

• necháme dieťa samostatne hovoriť, citlivo ho povzbudzujeme, aby hovorilo čo najviac,
• po spontánnej výpovedi sa začneme pýtať na všetky podrobnosti, - otázky: "Čo sa stalo? Kde sa to stalo? Kto čo urobil? Ako sa správali ostatní prítomní?",
• obeť uistíme o svojej ochrane,
• môžeme dieťa požiadať, aby celý incident napísalo,
• ak je viditeľné zranenie, upovedomíme lekára, prípadne políciu,
• upovedomíme rodičov,
• na otvorenú konfrontáciu dieťa neprehovárame, iba mu to navrhneme, ak nesúhlasí, znovu ho ubezpečíme o ochrane,
• dávame pozor na falošné obvinenia.

 

Rozhovor so šikanujúcim

• skôr ako začneme oficiálne vyšetrovať, zvážime, aká je možnosť šikanujúceho usvedčiť, využijeme všetky nahromadené dôkazy bez toho aby bol prezradený zdroj,
• ak je táto možnosť veľmi malá, hlavne v prípade strachu a obáv obete, musíme sa uspokojiť s tým, že urobíme všetko pre ochranu obete,
• otvorene povieme o obvinení a sledujeme reakcie (chránime pritom obeť i svedkov),
• jednáme pokojne,
• necháme samostatne hovoriť šikanujúceho, prípadne mu dáme celú situáciu napísať,
• kladieme mu jasné a presné otázky, kým prípad nie je vyriešený, neodsudzujeme,
• aj v prípade vyriešeného problému odsúdime čin, nie celú osobnosť (ako človek má šancu na nápravu),
• informujeme o možných sankciách a ďalšom postupe.

 

Rozhovor so svedkami

• rozhovory vedieme individuálne,
• kladieme konkrétne otázky ( kto, kedy, ako),
• v prípade, že sa nám nedarí, použijeme takú otázku, z ktorej sa už predpokladá, že dieťa určitú vec videlo "Kde si bol keď . . ." namiesto "Ublížil X žiak žiakovi Y",
• dobré sú otvorené otázky, na ktoré sa nedá odpovedať áno/nie/neviem, - musíme čeliť výhovorkám.
• výpovede si zapisujte, sumarizujte dokumentáciu a dôkazy

 

Rozhovor s rodičmi šikanovaného

• informujeme ich o celom priebehu vyšetrovania,
• ubezpečíme ich o ochrane ich dieťaťa,
• snažíme sa dohodnúť na spolupráci.

 

Rozhovor s rodičmi šikanujúceho

• rodičov pozveme na rozhovor,
• oboznámime ich o priebehu vyšetrovania, o podstate činu i o celkovom správaní sa dieťaťa v škole,
• u rodičov, ktorí nemajú záujem spolupracovať, a ktorí priamo negatívne ovplyvnili správanie svojho dieťaťa, rozhovor zbytočne nepredlžujeme. Oboznámime ich o možných sankciách a o ďalšom postupe,
• zápis z jednania im dáme podpísať.

 

Oboznámenie triedy

• oznámime spolužiakom, či a ako budú vinníci potrestaní,
• vo vážnejších prípadoch by mal toto jednanie viesť riaditeľ školy,
• v prípade obáv o bezpečnosť obete od tohto kroku upustíme.

 

 

Opatrenia na riešenie situácie:

Pre šikanovaných:

 a) možno odporučiť rodičom obetí spoluprácu s CPP, vyhľadať odbornú pomoc;

b) zorganizovať skupinový program riaditeľom školy v spolupráci s CPP;

c) zvýšiť informovanie rodičov.

 

Pre šikanujúcich:

a) odporučiť rodičom vyhľadať odbornú pomoc;

b) výchovné opatrenia: napomenutie a pokarhanie triednym učiteľom, riaditeľom školy, zníženie známky zo správania;

c) preloženie žiaka do inej triedy;

d) odporučenie rodičom na dobrovoľný diagnostický pobyt v diagnostickom centre,

 

Kontaktné adresy:

• Centrum poradenstva a prevencie v Kysuckom Novom Meste
• Detská linka záchrany 0800 121 212, pondelok až piatok od 14. do 20. hodiny (sídlo v Nitre, volať môžu ale deti z celého Slovenska),
• Linka detskej istoty UNICEF Bratislava – 0800 – 112 o Linka detskej dôvery združenia LIENKA Košice 0800- 112 878
• Linky Dôvery (väčšina funguje 24 hodín denne) Bratislava 02 / 5249 5888 Nitra 037 / 523 222 Košice 055 / 622 2323 Humenné 057 / 775 4749 Prešov 051 / 773 1000 Linka nádeje – psychoterapeutická prvá pomoc Košice 055 / 6441 155 (nonstop) Košice 055 / 6440 781 (nonstop) Prešov 051 / 7731 000 (nonstop) Linky dôvery mládeže Košice 055 / 622 2323 (nonstop)

 

 

Zákaz šikanovania žiakom Základnej školy, Kysucký Lieskovec 208 a opatrenia pri ich porušení

Žiak Základnej školy Kysucký Lieskovec nesmie šikanovať a vydierať spolužiakov, iných žiakov ani pedagogických, odborných a ostatných zamestnancov v priestoroch školy ani mimo nej. V prípade porušenia tohto zákazu postupne nasleduje pohovor s triednym učiteľom, školským špeciálnym pedagógom a riaditeľom školy, na základe ktorého sa vyvodia opatrenia takéhoto nežiadaného správania na základe toho, či ide o prvý prípad porušenia alebo ide o  opakované porušenie zo strany toho istého žiaka.

Prvý prípad porušenia zákazu

Ak sa jedná o prvý prípad, riešenie situácie a opatrenia závisia od intenzity prípadu:

1. mierna intenzita (posmievanie, nadávky, urážky, ohováranie a p.)

OPATRENIE: pokarhanie triednym učiteľom

2. silná intenzita (bitka s vážnymi následkami, okradnutie a p.)

OPATRENIE: pokarhanie riaditeľom školy + zváženie presunutia žiaka do inej triedy, ak je to možné

V prípade, že sa takéto porušovanie zákazu nebude opakovať, je vhodné prípad uzavrieť. Je vhodné zvýšiť opatrnosť a dohľad nad týmto žiakom, aby sa v budúcnosti takýto prípad neopakoval. Pokiaľ sa takéto porušenie zo strany toho istého žiaka objaví znova prípadne viackrát, pri riešení situácie a vyvodení opatrení sa postupuje podľa opakovaného porušovania zákazov (viď. Opakované porušovanie zákazu).

Opakované porušovanie zákazu

S opakovaným porušením zákazu sa spája oprávnené podozrenie na šikanu. V tomto prípade je potrebné zistiť, či ide skutočne o šikanovanie a ak áno, do akej miery je prítomná intenzita tohto šikanovania.

1. mierna intenzita (opakované nadávky, zosmiešňovanie, hanlivé prezývky a pod.)

OPATRENIA: znížená známka zo správania o stupeň nižšie (1à2)

V prípade, že sa takéto porušovanie zákazu nebude opakovať, je vhodné prípad uzavrieť. Je vhodné zvýšiť opatrnosť a dohľad nad týmto žiakom, aby sa v budúcnosti takýto prípad neopakoval. Pokiaľ sa bude opäť opakovať takáto forma a intenzita šikanovania, postupuje sa podľa opatrení nachádzajúcich sa pod silnou intenzitou šikanovania

2. silná intenzita (opakované bitky, vydieranie, ponižovanie, psychický teror a pod.)

OPATRENIA: znížená známka zo správania o stupeň nižšie (2à3)

                         návrh na umiestnenie do reedukačného zariadenia

                         v prípade znakov trestného činu oznámenie na políciu
                         a v danom prípade nepokračovať v ďalšom konaní